Nabíjačky pre obce. Kto môže a kto nie?
Štát popri chystanej národnej sieti ultrarýchlych nabíjacích staníc na dialničných odpočívadlách smeruje podporu aj do miest a obcí, na výstavbu lokálnych verejných nabíjacích staníc. Nabíjačky pre obce však majú háčik.
Podľa oficiálnych pravidiel výzvy Ministerstva hospodárstva sú oprávnení žiadatelia:
- obce a mestá s viac ako 7 000 obyvateľmi,
- okresné mestá,
- vyššie územné celky (VÚC),
- a organizácie zriadené týmito subjektmi.
Znie to možno rozumne, ale v praxi to znamená, že až 96 až 97 % slovenských miest a obcí je z tohto projektu automaticky vylúčených. Na problém poukázali opoziční poslanci z Progresívneho Slovenska.
Prečo je to problém?
Na Slovensku máme 2 890 obcí a len 79 okresných miest. Ďalších pár desiatok obcí má viac ako 7 000 obyvateľov, ale nedosahuje to ani 4 % z celku. To znamená, že:
- obce ako Poltár (5 100 obyvateľov) dotáciu získať môžu, lebo sú okresným mestom,
- ale Krásno nad Kysucou (6 700 obyvateľov) nie – nemá 7 000 obyvateľov a nie je okresným mestom.
Podobne dopadli aj ďalšie väčšie neokresné mestá ako Šahy, Hriňová, Liptovský Hrádok alebo Nová Baňa – hoci majú viac ľudí ako niektoré malé okresné mestá, na dotáciu nárok nemajú.
Čo je cieľom výzvy?
Cieľom výzvy je budovanie verejnej nabíjacej infraštruktúry, ktorá je zásadná pre rozvoj elektromobility. V rámci výzvy sú podporované:
- bežné aj rýchlonabíjacie stanice,
- maximálna výška podpory sa líši podľa typu stanice,
- žiadosti sa budú posudzovať podľa poradia doručenia.
Výzva je otvorená do 30. júna 2025 a celková alokácia je 7 miliónov eur.
➡️ Kompletné znenie výzvy tu (ispo.planobnovy.sk)
Kde sa stala chyba?
Výzva má bezpochyby dobrý zámer, no ministerstvo jej formálne kritériá nastavilo tak, že vylučujú drvivú väčšinu územia Slovenska. Vzniká tým:
- regionálna nerovnosť – menšie obce budú opäť o krok pozadu,
- neefektivita – mnohé frekventované oblasti mimo okresných miest ostanú bez infraštruktúry,
- neprehľadnosť systému – v praxi budú mať menšie okresné mestá výhodu pred väčšími, ale neokresnými mestami.
Nabíjačky pre obce či len pre vyvolených? Čo s tým?
Zníženie hranice pre účasť na výzve – napríklad na 3 000 obyvateľov – by umožnilo zapojiť väčšie obce, kde elektromobily reálne jazdia. V ideálnom prípade by sa podpora viazala na potrebu či využiteľnosť, nie na štatút okresu.
A najmä: výzvy financované z verejných peňazí by nemali byť exkluzívne. Elektromobilita je budúcnosť, a tá by mala byť dostupná aj mimo “vyvolených”.
Máš v obci alebo meste záujem o nabíjaciu stanicu?
Zdieľaj tento článok, oslov svojho starostu alebo mestské zastupiteľstvo. Tlak zdola má zmysel – najmä ak je podložený faktami.
